Rubrika: Poézia

Fľaška je tá najkrajšia vec Aká na svete existuje Napĺňa človeka Dáva zmysel jeho bytiu Hovorí sa že Boh je fľaška Je múzou básnikov Máj je fľašky čas Kto je dostatočne citlivý Všade ju vidí Vraj fľaška je slepá Alebo fľaška hory prenáša To potvrdí každý Kto ju spoznal Treba ňou byť preniknutý Človeku sa to vráti V podobe malých zázrakov Alebo inak […]

Letím s tebou, láska moja Na opačný koniec sveta Hore horia hviezdy Pod nami sa rozprestiera More bielych oblakov Náhle sa čosi pokazilo Začali sme klesať Zostúpili sme pod mraky V hĺbke sa zjavil oceán Stále strácame výšku Už vidieť penu na vlnách Ktoré nás pochovajú Ty ostávaš pokojná Vôbec sa nebojíš smrti V momente keď narazíme Ti pevne zovriem ruku A skríknem […]

Nedokážem opísať smútok Čo prežívam každý deň Sužujem sa za moje chybné kroky A že mi to trvalo tak dlho Neustále premýšľam: je prineskoro? Premárnil som svoj čas? Som oslobodený? Som „zachránený“??? A je také niečo vôbec možné? Ak áno, ako sa vyrovnať s tou ranou Vedomím krutej prehry? Kde v sebe nájsť silu Žiť ďalej a myšlienku vzdať sa Zo seba […]

Vášnivé vzdychy, zrýchlený tep Vŕzganie kĺbov a haldy liekov Ružové svetlo stolovej lampy Hlboké vrásky na tvojej tvári Je to naše prvé milovanie Bojíme sa čo sa stane Či to posteľ vydrží Nežná hra červených nosov Vôňa cesnaku v tvojom dychu Vosková pokožka s mapami Modrých kŕčových žíl Je to naše prvé milovanie Prvé milovanie…

Kvapky rosy na listoch rastlín Záblesk Slnka po búrke Závoje vodných pár Sa dvíhajú nad svahy Z diaľky dolieha hrmenie Ruksak je na mojom chrbte Dýcham o čosi rýchlejšie Lebo nohy ma nesú K cieľu mojej cesty Hore na Martinské hole Foto: Juraj Paškuliak

Vonku dnes trochu snežilo A mne je ľúto za letom Ach, ako mi chýba ten čas Keď bolo príjemne teplo V záhradách dozrievalo ovocie Na lúkach cvrlikali svrčky Za súmraku znel spev vtákov Líhal som si spať za svetla Vstával som za svetla Teraz počas chladných dní Len piecka urobí Doma pocit pohody

Bola polnoc Otváral som druhú fľašu vína Moje telo povzbudené, posmelené Hovoril som si: to je ešte nič Keď budem otvárať tretiu To len bude psina

Keď zmizne dym nad komínom Vtedy oheň začína dohárať Keď ti na gitaru hrám a spievam Cítim sa ako John Lennon Keď ma kopne múza do gulí Tak som KO Láska moja drahá, pomôž mi Povedz, že tu pri mne si Ja s tebou cítim sa ľahšie Keď ti hrám a spievam Ó darling, stay with me Forever…

Horárova žena chodila ku studničke Nachádzajúcej sa hlboko v horách Na mieste o ktorom vedela len ona Vždy v nej nabrala čistú vodu do džbánu Raz keď k nej prišla, preľakla sa Voda bola krvavo zakalená To bolo predzvesťou nešťastia Krátko na to vypukla vojna V krajine začali etnické čistky K nebu stúpal dym zo zapálených domov Jedného dňa zabúchali horárovi na bránu […]

Dni a noci monotónne plynú a ona spokojne si žije Je jej ukradnutý Robert Fico A aj Igor Matovič Nezaujíma ju Vojna na Ukrajine Ani migračná kríza Je jej jedno aké je počasie Neláka ju svet tam vonku Netrápi ju láska Ani nemá pocit Že život nedáva zmysel Nezožiera sa kvôli tomu Proste len je, existuje…