Nedokážem opísať smútok
Čo prežívam každý deň
Sužujem sa za moje chybné kroky
A že mi to trvalo tak dlho
Neustále premýšľam: je prineskoro?
Premárnil som svoj čas?
Som oslobodený?
Som „zachránený“???
A je také niečo vôbec možné?
Ak áno, ako sa vyrovnať s tou ranou
Vedomím krutej prehry?
Kde v sebe nájsť silu
Žiť ďalej a myšlienku vzdať sa
Zo seba striasť?
Život zo mňa urobil človeka
Čo sa bude biť za pravdu
Do posledného dychu
Ale ako bežať so zlomenými nohami?
Čo ešte musím vykonať
Aby nastal zázrak?
Napísať niečo veľké?
Nedá sa – som paralyzovaný
Čím naplniť to prázdno po tebe?
Lámem si nad tým hlavu
A odpoveď neviem nájsť…