Dobrý deň, drahí čitatelia, to som opäť ja váš Ľuboško. Ako už viete, som prorusky orientovaný človek. A ako asi viete tiež, som trochu menej inteligentný, a o to viac si zakladám na stálosti mojich názorov. Čím má človek nižšiu inteligenciu, tým by mal byť konzistentnejší, aby pôsobil na ľudí dôveryhodne.

Mama ma dnes ráno poslala nakúpiť. Keď som sa vracal z obchodu, uvidel som na chodníku padnutú dvojeurovú mincu. Keď som sa zohol že ju zdvihnem, zistil som že je k asfaltu prilepená.

Pravdepodobne ju tam prilepili deti, aby sa zabávali na ľuďoch ktorí sa ju budú neúspešne snažiť vziať. Samozrejme, že vinou mojej nižšej inteligencie trvalo dlhší čas, kým som si to uvedomil, a kým som sa s mincou mocoval, seklo ma v krížoch.

Keď som prišiel domov, mama stála za sporákom, na ktorom bol posadený veľký hrniec. Keď sa obrátila ku mne, uvidel som tridsať centimetrov dlhú slinu hnedej farby, ktorá jej visela z úst.

Mama, seklo ma v chrbte. Povedal som jej. Nerozumiem, povedala mama, a utrela si slinu rukávom. Aby ste vedeli, tak mama je trochu nahluchlá, keď sa s ňou rozprávam, všetko jej musím opakovať, niekedy aj tri alebo štyrikrát po sebe.

Seklo ma v chrbte, zopakoval som moje slová. Kto je na ceste? Spýtala sa mama. Niééé, seklo ma v krížoch, keď som sa zohol aby som zdvihol padnutú mincu. Aha, povedala mama a obrátila sa späť k hrncu stojacemu na sporáku.

Išiel som sa vystrieť na posteľ, aby sa mi trochu uľavilo. Potom som si sadol k počítaču, a otvoril som si môj obľúbený spravodajský portál. Potom som celé popoludnie písal príspevky do diskusií. Svoju pozornosť som sústredil na obhajovanie JUDr. Roberta Fica, konkrétne slov ktoré povedal piateho júla na Devíne.

Mama mi kúpila knihu plnú latinských fráz, dennodenne ju čítam a učím sa z nej naspamäť. Dal som si záväzok, že každý deň použijem v internetových diskusiách jednu latinskú frázu. Budú si o mne myslieť že som nejaký právnik alebo čo. Hahaha.