Dobrý deň, priatelia, to som opäť ja, váš multinickový proruský aktivista a ficovec, Ľuboško.

Pamätám si ako keby to bolo včera, keď som bol na poslednej hospitalizácii v psychiatrickej nemocnici.

Boli sme na izbe siedmi, Denis, Keksík, Bobor, ja, a tri ženy: Viki, Milka, a Biba.

Jedného dňa sme si povedali že si trochu zarebelujeme. A akým najlepším spôsobom môžete rebelovať keď ste na psychiatrii? No takým že odmietnete lieky.

Keď nám ráno sestra doniesla ranné lieky, tak sme ich všetci akože zjedli, ale v skutočnosti sme si ich iba vložili do úst a po odchode sestry sme ich vypľuli do umývadla. Po tomto čine sme cítili pocit spokojnosti a slobody.

To isté sme urobili na obed s obednými liekmi.

Po večeri Denis vytiahol bluetooth repráčik a začal púšťať pesničky. Bolo to naozaj úžasné ako nám hudba zdvihla náladu. Jej vplyvom sme sa uvoľnili a začali sme tancovať.

Keď zaznela pieseň Somebody to love, tak som sa úplne odviazal, vyskočil som na posteľ, vyzliekol som sa donaha a tancoval som.

Denis, Keksík a Bobor tiež vyskočili na postele, vyzliekli sa donaha a tancovali tak ako ja.

Pripomenulo mi to, ako som sa ako osemnásťročný raz večer, keď vonku bola tma, doma vyzliekol donaha a začal tancovať v okne. Mamka akurát išla z roboty a uvidela ma. Vletela do bytu a strašne ma dobila.

No teraz, keď tancujem v nemocničnej izbe, ma nikto a nič nezastaví, povedal som si.

Pravú ruku som zdvihol nad hlavu a zaťal v päsť, a krútil som bokmi. Potom som začal vrtieť zadkom a moje prirodzenie lietalo hore dole. Moji kamaráti stáli vyzlečení donaha na posteliach a robili to isté čo ja.

Keď začala znieť pesnička Jeff Zarling Situation Yazoo Cover Mix, tak sa do tanca zapojili aj naše tri morbídne obézne schizofreničky, Viki, Milka a Biba. Postavili sa na postele, zhodili zo seba pyžamá, a začali tancovať. Ich faldy sa majestátne vlnili.

Keď bola zábava v najlepšom, na našu izbu vtrhli sestry a napichali nás injekciami.