Médiá obyčajne venujú pozornosť len pseudocelebritám a rôznym pofidérnym existenciám, úplne zabúdajúc na osobnosti skutočné; ľudí ktorí sú medzi nami, nenápadní, no oveľa užitočnejší a hodnotnejší. Aby sme to nejako vyvážili, budeme venovať pozornosť aj im, a teraz vám prinášame rozhovor s našim inštalatérom:

Redaktor: Podobáte sa na Róberta Fica. (Poznámka redakcie: Pán inštalatér je vysoký, mocný, mužného výzoru, a má širokú, dobrácku a inteligentnú tvár, presne ako predseda Smeru.)

Inštalatér: Áno, a som na to strašne hrdý že som jeho dvojníkom. Dokonca ma u nás v meste volali aby som ho stvárňoval pri kultúrnych akciách. Myslím si že je to dar od boha, že sa na niekoho takého podobám, a som veľmi dojatý, keď vidím radosť na tvárach žien ktoré sa na mňa pozerajú, a milujú ma rovnako ako milujú jeho. Viete, ja by som bol pre pána Fica schopný robiť dvojníka v nebezpečných situáciách, lebo človeku jeho formátu musia strašne usilovať o život, a bol by som schopný sa za neho obetovať. Keby mu do limuzíny dali bombu, a ja ako jeho náhradník by som tú limuzínu naštartoval, tak keď si predstavím že tá bomba by trhala moje telo namiesto toho jeho, a on by ostal žiť, to by bolo najkrajšie naplnenie môjho života!

R: Takže pán Fico je váš vzor?

I: Jednoznačne. Viete, ja ho mám tak strašne rád. On je taký dobrý človek, a strašne by chcel Slovensku pomôcť, ale nemôže. No on to nevzdáva. Vie že teraz nemôže urobiť nič, ale čaká na vhodnú chvíľu, a veľmi sa kvôli tomu trápi že pre nás nemôže nič urobiť. Ja sa trápim spolu s ním a držím mu palce!

R: A teraz k vašej práci. Povolanie inštalatéra patrí medzi veľmi zaujímavé profesie.

I: (Pozn. redakcie: živo gestikuluje.) Viete, ja si uvedomujem že každý je nahraditeľný, ale robiť pre bytový podnik je obrovská zodpovednosť. Máme také množstvo práce, tak veľa úloh; ale ten pocit že čo robíte, ako tým ľuďom pomáhate, ten je nenahraditeľný.

R: Popíšte to bližšie. Čo presne robíte?

I: Všetko možné. Vymieňame a inštalujeme batérie, riešime havarijné stavy, opravujeme stúpačky. Deň by musel mať štyridsaťosem hodín aby sme boli schopní všetko stihnúť. Často je práca namáhavá, inokedy háklivá. Tie ventilčeky sú veľmi chúlostivé, treba s nimi narábať mimoriadne opatrne. Niekedy nastanú komplikácie. Minule som do jedného bytu musel prísť viac krát, lebo majiteľ nekúpil správny typ pákovej batérie…

R: Pákové batérie nemám rád, zle sa na nich reguluje teplota vody.

I: Presne, tiež mám radšej kohútiky! Minule som bol skrčený pod drezom, a babral sa v diere ktorú bolo treba vybúrať pri oprave odtoku umývadla. Postupne ma to pohltilo, a začal som si predstavovať že som Indián, a tá diera je jaskyňa v horách ktorú treba preskúmať, sadra čarovná hlina z ktorej sa dajú vymodelovať zázračné amulety, a úlomky tehál magické kamene. Tak som sa do toho pohrúžil, že som ju celú energicky zapchal, a keď som si uvedomil akú službu pre tých ľudí robím, natlačili sa mi slzy do očí a ja som sa rozreval ako malé decko.

R: Aký máte vzťah k športu?

I: Odmalička som aktívne športoval, a aj dnes hrávame s chlapmi z dediny cez víkendy futbal, po ktorom si vždy dáme pivo. Riadim sa heslom – v zdravom tele zdravý duch.

R: A akú rolu vo vašom živote hrá hudba?

I: Myslím si že dôležitú. Hudba povznáša a lieči. Napríklad moja mama včera ráno upratovala lekáreň, a potom celý deň chodila po doktoroch. Keď večer doma šúpala v kuchyni zemiaky, a v rádiu zazneli jej pesničky, tak mi nadšene povedala že vďaka tej hudbe ako keby chytila druhý dych, a ani kríže ju už tak neboleli!

R: Aký vzťah máte k filmu?

I: Podľa mňa má film veľký výchovný vplyv. Napríklad môj syn keď videl videoklip Nely Pociskovej Mysterious boy, tak ihneď začal posilňovať, a vďaka tomu si našiel babu!

R: Na záver by som sa chcel spýtať čo je vašim krédom?

I: Slušnosť. Slušnosť je nadovšetko. Napríklad minule som nakupoval. Stál som pri pokladni a bol som na rade, no pustil som kamaráta Ferčiho, lebo mal v nákupnom košíku iba Nový čas, jablkové víno, a kondómy. Potom som vonku kráčal cez parkovisko, a oproti mne išiel neznámy muž. Snažil som sa mu uhnúť, no poddal som sa na zlú stranu, a musel ma obísť keď išiel k svojej Škode Felícii. Tak som povedal: Prepáčte, ja som si podľa vášho výzoru myslel že idete k tamtomu Mercedesu.

R: Slušnosť, to je múdre krédo…

I: Som veľmi rád keď vidím že sa ňou riadia aj iní. Napríklad u nás býva jeden tohto času nezamestnaný murár. A vedľa neho inžinier, ktorý pracoval v Amerike ako inžinier pre rôzne letecké firmy. Títo dvaja mali susedský spor, a veľmi ma potešilo keď som počul inžiniera povedať: Prepáčte, ja vám nesiaham ani po päty, a v živote som nedosiahol ani zlomok z toho čo vy. Videl som ako ten murár ledva znateľne potriasol hlavou, dojatý za vyslovené uznanie, a na tvári sa mu zračil silný pocit zadosťučinenia, ba možno aj slza v oku!

R: Ďakujem Vám. Nabudúce rozhovor s kynologičkou Bobranou.