Drahí čitatelia, pred niekoľkými dňami som dostal list, ktorý mi urobil veľkú radosť. Bol od ženy, ktorá sa predstavila ako moja fanúšička a zároveň sa priznala, že sama píše. Poprosila ma, aby som tento list, v ktorom rozpráva o svojom živote, uverejnil (ale zároveň zachoval jej anonymitu) a pomohol jej tak nabrať sebavedomie. Prosím, povzbuďte ju, ak sa vám to čo napísala, páči. Čítajte:

Ku knihám som mala vzťah odmalička. Mám ich rada a čítam veľa. To však neznamená, že čítam čokoľvek. Môj čas je príliš vzácny na to, aby som ho márnila s blbosťami plnými pátosu a čítala hlupákov ako Shakespeare alebo Dostojevskij. Nemám žiadnu obľúbenú knihu. Moja najobľúbenejšia kniha je vždy tá, ktorú práve čítam. Zo spisovateľov mám najradšej Dominika Dána a Maxima E. Matkina, lebo sú to ľudia, ktorí sa neboja ísť s kožou na trh.

O knihách často diskutujem s mojou mamou. V poslednej dobe sa v noci často budí zo spánku, lebo ju bolieva hlava. Mňa zase bolieva žalúdok a tak nemôžem spať. Vtedy debatujeme o knihách, ktoré sme práve prečítali a dávame si rôzne otázky. Napríklad: Prečo je to tak? Alebo: Prečo bol detektívov kabát modrý? Alebo: Prečo išiel páchateľ autobusom a nie taxíkom? Sú to veľmi krásne chvíle a niekedy si pri tom ľahnem k mame do postele a zohrievam jej nohy.

Moji prarodičia boli obyčajní sedliaci, no z detí, ktoré s láskou vychovali, sa stali úspešní ľudia. Strýc Florej bol za minulého režimu námestníkom riaditeľa vo fabrike a dnes má stavebnú firmu v Rakúsku. Strýc Jahold je zamestnancom banky. Aj moja mama by bola úspešný človek, no bohužiaľ, v detstve mala ťažký úraz hlavy (kopol ju do nej kôň), ktorému lekári pripisovali jej horšie rozumové schopnosti. A tak pracovala iba ako práčka a skladníčka. Ja predávam kvalitné oblečenie v trhovisku na Miletičovej ulici.

Býva s nami aj Daniela, dcéra bratranca z tretieho kolena. Je to sirota – jej matka zomrela na predávkovanie alkoholom a jej otec je doživotne zavretý na psychiatrii. Nemala ku komu ísť a tak sme ju k sebe prichýlili. Je to dospievajúce dievča. Študuje polytechniku a je v treťom ročníku. Staráme sa o ňu veľmi dobre, v našej domácnosti má funkciu slúžky.

Je veľmi pekná, čo jej trochu závidím. Prednedávnom si našla chlapca. Vraj sa už stihli aj pohádať. Dávaj si na neho pozor, varovala som ju. Nedovoľ mu aby ti ubližoval. Vždy si ho nahrávaj na mobil. Pozri sa mu do jeho pošty a ak tam nájdeš niečo kompromitujúce, archivuj si to aby si ho mohla vydierať. Nafoť si ho a povedz mu, že jeho fotku prerobíš vo Photoshope na gayporno. Povedz mu, že si zoženieš ľudí, ktorí ho na ulici chytia a zmlátia. Toto všetko rob a budeš mať s mužmi ideálne vzťahy.

Mama, prečo som stále sama? Aj ja by som si už chcela niekoho nájsť. Priateľka mi povedala, že na to je veľmi dobrý Facebook. Len si tam musíš dať dobrú fotku, vravela. Kriste, ale čo keď, pýtala som sa jej, mi ju niekto ukradne a v Photoshope prerobí, že som akože prostitútka alebo pornoherečka? To sa nesmie stať, lebo tým nenapraviteľne zničí moju povesť!

Musíš to prekonať, povzbudzovala ma. No dobre, ježiši, ale ja sa tak bojím že sa to udeje! Vyfotila ma v Tatrách na chate. Bola som na liekoch, ktoré mi mali uvoľniť kŕčom stiahnuté tvárové svaly, no aj tak som vyzerala ako by ma chcel niekto zabiť. Aby som minimalizovala riziko zneužitia fotky, bradu a ústa som si zakryla rukami. Vyzerala som, ako keby som si vo vetre zapaľovala cigaretu. Akurát som v ruke nemala zapaľovač.

Happy thoughts! Peter, spolužiak z učňovky (pred desiatimi rokmi, mi na školskej stretávke daroval fľašu ružového vína, ktorú mám dodnes odloženú), si ma na Facebooku pridal do priateľov! Je to veľký fešák a úspešný človek – pracuje ako manažér. Naznač mu niečo, hecovala ma mama. Tak som mu naznačila. Aj keď mi priamo neodpísal, zdalo sa mi, že mi dáva nenápadné znamenia značiace že mám jeho priazeň, myslí na mňa a už čoskoro príde. Trochu ma trklo, keď som zistila, že má priateľku.

Raz zavesil na Facebook jej fotku. Mala také jednoduché šaty a bolo jej po nimi vidieť rastúce bruško. Samozrejme že nie je tehotná, upokojovala som sa. Má tam len vankúš a celé je to myslené ako vtip. Ubehlo pár mesiacov. Jedného dňa na FB uverejnil fotku dieťaťa a oznámil, že je to jeho syn. Zároveň napísal že sa s frajerkou idú zosobášiť. Bola som z toho zmätená. Jedna polovica mojej bytosti sa pomaly začala zmierovať s prehrou a tá druhá naďalej odmieta uveriť realite.

Život plynie ďalej ako mútna kaluž a ja stále verím, že aj pre mňa je na tomto svete muž. Asertívny, extrovertný, dominantný, sarkastický a zároveň verný, citlivý, sebaobetavý a nežný – človek, pre ktorého je v posteli prvoradé moje uspokojenie. Stále o ňom snívam. Bolo by dobré, keby už prišiel a vytiahol ma z tejto špiny.

Veľmi rada jem. Prakticky nepretržite od rána do večera. Na posedenie dokážem zjesť pol kila údeného bravčového karé. Netreba sa vyhýbať pôžitkom. Žijeme len raz. Ľudia ktorí veria v posmrtný život alebo reinkarnáciu, sú úbohí chudáci, čo sa boja života. Tak nás to učili v škole. Zlatý komunizmus. Keby sme ho mali doteraz, nežila by som v tejto biede.

Všetky tri bývame v byte s plochou 28 metrov štvorcových. Minule sme vo veľkom hrnci (používame ho aj na pranie) navarili fazuľovú polievku a potom sme ju celé štyri dni jedli. Smiali sme sa, že Američania majú House of Cards a my máme House of Farts. Cez steny a bytové jadro je počuť úplne všetko – ako susedia vypúšťajú vetry alebo močia. Vo filmoch a reklamách sa susedia rozprávajú stojac na balkónoch a terasách svojich domov, my sa rozprávame cez bytové jadro na záchode. Je to oveľa romantickejšie.

Svoj list som začala písaním o knihách a touto témou ho aj skončím. Vo voľnom čase usilovne tvorím. Mám nahromadené veľké množstvo textového materiálu. Čítam z neho mame, ktorá je nadšená a vraví, že sa neprestajne zlepšujem. Verím tomu, že jedného dňa moje romány vyjdú knižne a ja sa stanem slávnou spisovateľkou. No zatiaľ zostávam ukrytá v ulite mojich komplexov.