Od mala bol taký psychicky labilnejší. Keď sa v škole zaľúbil do spolužiačky a tá ho odmietla, rýchlo sa prehupol z lásky do nenávisti. Začal jej znepríjemňovať život, a pred kamarátmi aj pred ňou hovoril že si podreže žily.

Keď mu nejaká dala košom, tak sa vyhrážal samovraždou, keď s nejakou chodil a pohádali sa, vyhrážal sa jej, že sa zabije.

Keď ho kvôli flákaniu sa vyhadzovali z roboty, povedal šéfovi že sa obesí na najbližšom strome. Samozrejme, neobesil sa a o nejaký čas sa mu podarilo nájsť si novú prácu.

Ako tridsaťročný sa oženil. Prvé mesiace manželstva sa správal vzorovo, potom sa prestal snažiť. Nepomáhal žene s domácimi prácami, neupratoval po sebe, začal piť. Vždy keď sa pohádali, tak sa jej vyhrážal že sa zabije.

Keď podrástli jeho deti, tak sa samovraždou vyhrážal aj im.

Keď mal päťdesiat rokov, ušla od neho žena. Vtedy prisahal že sa zabije. Jediný z rodiny kto mu zostal bol syn Karol. Budil ho v noci a vylieval si pred ním srdce. Keď sa so synom pohádali, tak sa mu vyhrážal že sa obesí. Tak sa obes, povedal jeho syn. Keď to jeho otec počul, veľmi sa urazil, ale neobesil sa.

Keď sa dostal do druhej puberty, začal behať za mladšími ženami. Keď ho odmietali, vyhrážal sa im samovraždou.

Ubehlo niekoľko desaťročí. Stal sa z neho starec. Zhrbený, zošúverený. S tvárou plnou hlbokých vrások, s ústami bez zubov.

Čo sa ten narozprával druhým že sa zabije, ani spočítať sa to nedá. Ale nezabil sa. Stále je tu. Prežil všetkých spolužiakov, prežil všetkých kolegov zo všetkých svojich zamestnaní, prežil svoju manželku a dokonca aj deti. Dožil sa sto rokov.