Kráčal som, tak ako vždy, sám Krajinou márnicou, rakovinou Blúdil, beznádejne stratený Hľadal si svoju snúbenicu Aby som sa mohol dotknúť Jej ostrých bielych zubov A oblých lícnych kostí Mohol nežne pohladiť Jej prázdne očné jamky Napokon prišiel ten čas Nakoniec sme sa našli V nemocnici, na oddelení Asistovanej samovraždy
Pokračovanie článku