Rubrika: Moja fikcia

Drahí moji kamaráti, to som zase ja, váš Ľuboško, mierne mentálne zaostalý invalidný dôchodca a proruský aktivista. Už som vám nechcel písať, ale musím, pretože v mojom živote sa dejú veci. Minule som rozmýšľal ako vyzerá dokonalý muž. Dokonalý muž zdedí bytík v Bratislave, domček niekde v krajskom meste a chatu v Tatrách. Potom si nájde slobodnú mamičku, a […]

Dobrý deň drahí čitatelia, so smútkom vám oznamujem že písanie o retardovanom Ľuboškovi sa končí. Dovoľte mi teraz aby som k nemu napísal pár slov. Kritizovali ma za to že som vysvetľoval ako sú moje minipoviedky o rusofilnom Ľuboškovi myslené. Vraj keď to musí autor vysvetľovať, tak to znamená že píše zle. K tomy by som chcel napísať že prednedávnom som čítal […]

Dobrý deň, moji milí čitatelia, to som zase ja, Ľuboško. Dnes vám opíšem ako si s mamou žijeme. Mama po večeroch popíja alkohol. Rum nemá rada. Vypiješ červené a vyčuráš bezfarebné, to nie je dobré, hovorí. Keď vypiješ borovičku, vypiješ bezfarebné a aj vyčuráš bezfarebné, to je dobrý alkohol. Preto mama najradšej pije borovičku. Ale vypije aj víno alebo pivo. […]

Vracali sme sa od strýca. Ja a mamka sme cestovali v autobuse. Väčšinu cestujúcich tvorili študenti vracajúci sa zo školy. V natrieskanom vozidle sa nám ušlo miesto na zemi pri dverách. Mamka sedela na schodíkoch a medzi nohami mala tašku plnú zaváraninových pohárov s fazuľovým lekvárom. Šofér je asi šesťdesiatročný pán. Je rozvalený nakrivo, ako keby ho porazilo. Na […]

V našom dome nájdete panoptikum bizarných ľudí. Jedným z nich je pán Nerváčik, bývalý učiteľ. Ten mal psychické problémy, ktoré sa po sedeniach u psychológa pozvoľna zhoršovali. Preto na jeho odporúčanie vyhľadal služby psychiatra. Pravidelne ho navštevoval, užíval stále vyššie a vyššie dávky liekov a jeho stav sa ďalej zhoršoval. Pán Nerváčik bol doma, a po […]

Moja mamka zabúda. Keď dá niečo variť, často sa jej stane že jej to zhorí, a tak v našom byte stále cítiť zápach zhoreniny. Je zažratý vo všetkom, v nábytku, záclonách, kobercoch, a našom oblečení. Malo by to byť tak, že mamka dáva pozor na mňa, ako na postihnutého, v skutočnosti dávam pozor ja na ňu, aby na niečo nezabudla a nezhorelo jej to. Bohužiaľ nemôžem […]

Keď je mamka ožratá, tak s ňou nie je žiadna reč, musím počkať kým vytriezvie. Keď je triezva a ja jej pripomeniem že včera bola ožratá, tak to poprie. Povie že suseda jej dala víno, ale že bolo zlé a tak ho vyhodila. Ale z čoho potom ležala na mol spitá a pozvracaná na zemi? A to by ste neverili ako sa vie uraziť keď jej poviem že je alkoholička. Mamka alkohol skrýva, […]

Moja mamka to včera prehnala s pitím. Najprv sa ako mátoha tackala po byte, potom sa v predsieni s burácavým vypustením vetrov zrútila na zem a ostala na nej bezvládne ležať. Mamka bola v bezvedomí a nereagovala na podnety. Bola pozvracaná a hlava jej ležala medzi dvoma kapustovými hlavami položenými na zemi. Najprv som si myslel že ju porazilo, alebo že sa dolámala. Prišiel […]

U nás doma nikdy nie je ticho. Či je deň, či je noc, kamióny lietajú popred naše okná ako rakety a trieskajú na výtlkoch, susedom na jednej strane štekajú psy, susedia na druhej strane púšťajú nahlas tupotiny. Mama si ich nahráva a potom keď prestanú, tak im to dookola púšťa. Susedia si na oplátku nahrali ju, ako hreší na záchode. Minulý piatok robili susedia bašavel, […]

Mamkin známy, pán Škatuľka podnikal ako trafikant. Mal neveľký stánok na rohu ulice, kúsok povyše miesta kde máme byt. Predával v ňom okoloidúcim cigarety a časopisy. Spočiatku sa mu celkom darilo. Ale postupom času išla tlač čoraz ťažšie na odbyt, a podnikanie ťahali viac menej len cigarety. Časom si čoraz viac ľudí odvyklo od fajčenia, a tak sa horšie predávali aj […]