Autor: Juraj Paškuliak

Volám sa Džony Činela, mám jedenásť rokov a chodím do šiestej triedy. Mám otca, mamku a dvojročného brata. Až donedávna sme s bývali celá rodina v meste na sídlisku v trojizbovom byte, ale kvôli vážnym problémom so susedmi sme sa odtiaľ odsťahovali a teraz žijeme na dedine, kde tatko kúpil dom. Dedina je pod horou, na jej konci je ulica, ktorá stúpa strmo do kopca. Na […]

Na SME som začal blogovať v roku 2013. Odvtedy sa na tomto blogovisku udialo veľké množstvo zmien. V roku 2013 existovalo interné fórum, na ktorom mohli diskutovať blogeri a adminovia. Keď ste sa na adminov obrátili s nejakou otázkou, normálne s vami komunikovali. Toto interné fórum neskôr, v roku 2014 alebo 2015 zrušili. Potom vymysleli VIP blogerov, potom ich zrušili a zaviedli […]

Lieky by mali liečiť, nie ubližovať, ale bohužiaľ sú lieky ktoré neliečia ale ubližujú. Medzi takéto lieky patrí Alventa. Alventa je antidepresívum. Psychiatri predpisujú antidepresíva ako lentilky. Keď prídete za psychiatrom a poviete mu že sa zle cítite, predpíše vám antidepresívum. Takto som aj ja dostal predpis na Alventu. A teraz napíšem ako som sa po nej cítil. V […]

Drahí moji kamaráti, to som zase ja, váš Ľuboško, mierne mentálne zaostalý invalidný dôchodca a proruský aktivista. Už som vám nechcel písať, ale musím, pretože v mojom živote sa dejú veci. Minule som rozmýšľal ako vyzerá dokonalý muž. Dokonalý muž zdedí bytík v Bratislave, domček niekde v krajskom meste a chatu v Tatrách. Potom si nájde slobodnú mamičku, a […]

Ako som písal v článku o slúchadlách Koss Porta Pro, keď som s nimi začal počúvať hudbu, mal som z ich zvuku menší šok, lebo zneli úplne inak ako štoplíky do uší, ktoré bývajú pribalené k mp3 prehrávačom a smartfónom. Postupne som si na ne zvykol a po určitom čase ma počúvanie začalo baviť. Po niekoľkých rokoch som však zatúžil po niečom lepšom a tak som si […]

Dobrý deň drahí čitatelia, so smútkom vám oznamujem že písanie o retardovanom Ľuboškovi sa končí. Dovoľte mi teraz aby som k nemu napísal pár slov. Kritizovali ma za to že som vysvetľoval ako sú moje minipoviedky o rusofilnom Ľuboškovi myslené. Vraj keď to musí autor vysvetľovať, tak to znamená že píše zle. K tomy by som chcel napísať že prednedávnom som čítal […]

Dobrý deň, moji milí čitatelia, to som zase ja, Ľuboško. Dnes vám opíšem ako si s mamou žijeme. Mama po večeroch popíja alkohol. Rum nemá rada. Vypiješ červené a vyčuráš bezfarebné, to nie je dobré, hovorí. Keď vypiješ borovičku, vypiješ bezfarebné a aj vyčuráš bezfarebné, to je dobrý alkohol. Preto mama najradšej pije borovičku. Ale vypije aj víno alebo pivo. […]

Vracali sme sa od strýca. Ja a mamka sme cestovali v autobuse. Väčšinu cestujúcich tvorili študenti vracajúci sa zo školy. V natrieskanom vozidle sa nám ušlo miesto na zemi pri dverách. Mamka sedela na schodíkoch a medzi nohami mala tašku plnú zaváraninových pohárov s fazuľovým lekvárom. Šofér je asi šesťdesiatročný pán. Je rozvalený nakrivo, ako keby ho porazilo. Na […]

V našom dome nájdete panoptikum bizarných ľudí. Jedným z nich je pán Nerváčik, bývalý učiteľ. Ten mal psychické problémy, ktoré sa po sedeniach u psychológa pozvoľna zhoršovali. Preto na jeho odporúčanie vyhľadal služby psychiatra. Pravidelne ho navštevoval, užíval stále vyššie a vyššie dávky liekov a jeho stav sa ďalej zhoršoval. Pán Nerváčik bol doma, a po […]

Moja mamka zabúda. Keď dá niečo variť, často sa jej stane že jej to zhorí, a tak v našom byte stále cítiť zápach zhoreniny. Je zažratý vo všetkom, v nábytku, záclonách, kobercoch, a našom oblečení. Malo by to byť tak, že mamka dáva pozor na mňa, ako na postihnutého, v skutočnosti dávam pozor ja na ňu, aby na niečo nezabudla a nezhorelo jej to. Bohužiaľ nemôžem […]