Dobrý deň, to som zase ja, Ľuboško.

Som jednoduchý človek. Dni trávim na gauči, s ovládačom od televízora v ruke. Riadim sa tým čo mi hovorí moje brucho. Keď s mamkou niekam cestujem, som hladný a nemám sa kde najesť, začnem byť nervózny a v najhoršom prípade dostanem záchvat zúrivosti.

Keď som najedený, tak som pokojný a mám dobrú náladu. Takže dá sa povedať že moje názory závisia od toho či mám plné alebo prázdne brucho. Keď ho mám plné, som v pohode a všetkých mám rád, keď je prázdne, začínam byť agresívny.

S napätím sledujem vývoj na Ukrajine. Nepáči sa mi že európske štáty jej pomáhajú. Sú to miliardy eur, ktoré končia v rukách banderovcov. Keď si predstavím koľko jedla za tie peniaze mohli nakúpiť, tak sa mi točí hlava.

Mám strach že kvôli podpore Ukrajiny nebude dosť peňazí pre nás a že si budeme musieť uťahovať opasky. Ja aj mamka pozorne sledujeme našich politikov, či chcú vyhadzovať peniaze pre banderovcov, alebo sa zameriavajú na nás, sociálne slabých.

Aj ja aj mamka podporujeme Roberta Fica, ktorý je proti vyzbrojovaniu Ukrajiny. Robert Fico je náš človek, socialista, a robí politiku cielenú pre nás, mentálne a sociálne zaostalých.

Na záver by som dodal, že mne je ľahostajné kto vyhrá na Ukrajine. Kľudne nech obsadia Rusi aj nás, mne je to úplne jedno, ja chcem iba mať plné brucho.