Dobrý deň, to som ja, váš Ľuboško. Dnes vám prezradím že mám veľmi rád hudbu. Najradšej mám odrhovačky ktoré hrajú na Senzi. Páči sa mi zvuk heligónky a keď sa spieva o pití, alebo o láske k rodičom, lebo ja veľmi ľúbim moju mamku, a stále s ňou bývam, aj keď mám štyridsať rokov.

Ja a moja mamka bývame v dvojizbovom byte na ulici, po ktorej či je deň či je noc, každých desať sekúnd prehrmí kamión. Na kraji mestečka je osada. Keď osadníci nemajú peniaze, predajú dom v osade a kúpia si byt na našej ulici. Takto sa presťahovala už polovica osady na našu ulicu.

Kamióny ktoré lietajú popod naše okná sa delia na dva typy. Prvý typ je hučák. Keď sa blíži hučák, je už z diaľky počuť jeho rev. Keď prejde okolo, máte pocit ako keby vám prešiel po hlave. Trieskač je tichší, a letí ako raketa, ale keď je priamo pod našimi oknami, tresne na výtlku a je to zvuk ako keď tresne hrom. A ja si pri každom tresnutí poviem: Ako dobre že nám vládne Smer, oni najlepšie vedia čo je potrebné pre nás a naše mesto!

Naše mestečko je totiž známe tým že ťažko niekde inde nájdete viac skalných priaznivcov Roberta Fica ako tu, a ako jeho skalní priaznivci máme radosť z osláv na sviatok Cyrila a Metoda na Devíne. Keď sme pozerali tohtoročné oslavy, tak sme si hovorili: Aké je to krásne že stáli toľko peňazí. My sme hrdí ľudia, nám vôbec nevadí že náš dom sa rozpadáva kvôli kamiónom, my milujeme našich smeráckych papalášov.

Susedia robili celý večer a polovicu noci bašavel, policajti boli u nich tri krát. Skončili o druhej. Potom počas zvyšku noci sme s mamkou počúvali trieskajúce kamióny a pri každom tresnutí kamiónu na výtlku som si povedal – ako dobre že máme Roberta Fica! Ako dobre že nám vládne Smer! Oni najlepšie vedia čo je potrebné pre nás a naše blaho!