Ujo Cyril prišiel ku nám na návštevu a spolu s mojou mamkou pozerajú televízor. Je s nami aj jeho vnúčik. Jeho mama na neho nemá veľa času, lebo je stále v práci a keď nie je v práci, tak spí. A jej synček sa doma nudí. Tak ho ujo Cyril zobral ku nám.

Mama sedí vo foteli v polospánku, na jej fúzatý zobák sadajú muchy. Náhle sa v telke objaví Fico, mama sa preberie a začne počúvať.

Vnúčik uja Cyrila sa hrá s ovládačom od TV a prepne na iný program. Rečniaci Fico zmizne.

Prestaň sa hrať s tým ovládačom, lebo ti dolámem prsty, skríkne na neho svojim tenkým škrekľavým hlasom ujo Cyril.

Ale keď ja sa tu nudím, povie vnúčik.

Prestaň papuľovať lebo ti takú struhnem že ti stena dá druhú. Odsekne ujo Cyril.

Keď neprestaneš odvrávať, dostaneš jednu vzduchom chladenú, pridá sa moja mamka.

Vnúčik sa rozplače. Má čerstvú traumu z toho že ho nechali čakať päť a pol hodiny na autobus. Ale mamka a ujo Cyril sú neoblomní a ignorujú ho. Dávajú mu takú výchovu akú dostávali oni sami, a keď dospeje, bude z neho rovnaký hostilný človek ako my.