Pred nejakým časom som si dal záväzok, že sa budem zdokonaľovať v anglickom jazyku. Začal som počúvať na Youtube rôzne videá, v ktorých znie angličtina a vrátil som sa k čítaniu anglicky písanej beletrie. Posledná kniha, ktorú som prečítal, je Zvieracia farma od George Orwella.

Na úvod by som chcel poznamenať, že som bol príjemne prekvapený tým ako dobre a ľahko sa to čítalo. Bolo tam len málo ťažkých slov, a málo krkolomných kostrbatých viet, slovník do rúk som bral minimálne.

Nebudem tu opisovať dej tejto notoricky známej knihy. Ten je, myslím si, ľuďom ktorí sú zbehlí v literatúre, známy. Opíšem tu tie časti príbehu, ktoré sa mne osobne najviac páčili.

Na začiatku sa vo veľkej stodole zhromaždia zvieratá. Je tam veľmi pekne vykreslené, ako prichádzajú a usádzajú sa. Potom pred nimi vystúpi kanec menom Old Major. Pri písaní tejto zvieracej postavy sa Orwell inšpiroval pravdepodobne Leninom. Old Major urobí zvieratám prednášku, počas ktorej predstaví svoju ideológiu. Začne tým že opíše život zvierat ako úbohý, a to vinou ľudí. Človek, hovorí, je jediný tvor ktorý konzumuje bez toho že by produkoval. Človek nedáva mlieko, neznáša vajcia, nie je dosť silný aby utiahol pluh, nie je dosť rýchly aby chytal zajace. A predsa je nadradený nad všetky zvieratá.

Čo sa mňa týka, povie Old Major, nemôžem sa sťažovať. Mám dvanásť rokov a vyše štyristo potomkov. Taký je život prasaťa.

Nakoniec Old Major naučí zvieratá pieseň Zvery Anglicka (Internacionálu) Zvieratá ju začnú spievať a robia pri tom taký hurhaj, že pán Jones sa zobudí a vystrelí z pušky.

Zvieratá predstavujú ľudí rôznych pováh a charakterov. Najbystrejšie sú prasiatka, tie sa po revolúcii na farme ujmú vedenia zvierat. Ovce sú ľahko ovplyvniteľné a správajú sa stádovito. Kobyla Mollie predstavuje konzumne založeného človeka, po revolúcii na farme trpí a nakoniec ujde k ľuďom.

Kôň Boxer je prototypom dokonalého komunistického človeka, ktorý nemá žiadne psychické problémy, na nič si nesťažuje. Keď je nejaký problém, vždy povie: Budem pracovať tvrdšie. Alebo: Napoleon má vždy pravdu. Čo sa týka toho Napoleona, tak vodcami zvierat po revolúcii sa stali dve prasatá – Napoleon a Snowball. Tieto prasatá sa na ničom nedokázali zhodnúť a nepretržite sa hádali. Jedného dňa Napoleona na Snowballa poštval psov. Začala sa dramatická naháňačka, pri ktorej Snowball len o vlások unikol, a utiekol z farmy. Myslím že pri písaní tejto časti príbehu sa autor inšpiroval vyhnaním Trockého zo ZSSR.

Čo sa týka koňa Boxera, tak ten sa krátko pred dovŕšením dôchodkového veku zranil. Prasatá povedali že ho zavezú k veterinárovi. Keď po neho prišiel voz a koňa do neho naložili, zvieratá stáli okolo a lúčili sa s ním. Vtom somárik Benjamin, ktorý vedel trochu čítať, zvolal: Hlupáci! Nevidíte čo je na voze napísané? A na voze bolo: Alfred Simmonds, konský jatkár a varič gleja.

Veľmi sa mi páčilo, keď sa svine po prvý krát ožrali. Začalo to tak, že v pivnici našli debnu whisky, ktorú si dovtedy nik nevšimol. Potom večer z domu znel spev, v ktorom bolo počuť pieseň Zvery Anglicka. Potom sa zjavil Napoleon v klobúku pána Jonesa, cválal okolo dvora a potom zmizol dnu. V dome bolo na druhý deň ráno ticho.

Nakoniec Sqealer, prasa ktorého prácou bolo vymývanie mozgov a propaganda, oznámilo že Napoleon zomiera. Neskôr sa Squaler opäť objavil a vyhlásil, že podľa Napoleona má byť pitie alkoholu trestané smrťou. Keď sa Napoleon napokon spamätal z opice, tak na to zabudol. Potom prasatá prepísali piate zo siedmych nariadení, ktoré predtým znelo, že žiadne zviera nebude piť alkohol. Po novom tam bolo napísané, že zvieratá môžu piť alkohol, ale s mierou.

Ďalej sa mi páčila scéna, keď prasatá začali chodiť vzpriamene. Zdesené zvieratá uvideli najprv Squalera ísť po zadných. Po ňom sa na dvore objavila skupinka prasiat. Všetky kráčali po zadných. Prasiatka chodili najprv trochu nemotorne, neisto, ale aj napriek tomu sa všetkým podarilo úspešne prejsť dvor. Nakoniec sa zjavil Napoleon, ktorý mal pri sebe bič. Premena prasiat na ľudí bola týmto takmer zavŕšená.

Úplne na konci k prasatám prišli na návštevu ľudia. Ľudia aj prasatá hrali karty a popri tom sa navzájom uisťovali o priateľských úmysloch a dávali prípitky. Potom medzi nimi nastala búrlivá zvada, lebo aj Napoleon, aj Mr Pilkington, zahrali naraz pikovým esom!
Zvieratá to pozorovali cez okno domu, a pozerali na ľudí, potom na prasatá, potom zase na ľudí, a nevedeli rozoznať jedných od druhých! Tým príbeh končí.

Vraj literárni kritici považujú Zvieraciu farmu za priemernú. To ma veľmi prekvapilo. Myslím že to nie je jediný prípad keď literárni kritici zlyhali.

Podľa môjho skromného názoru je to veľmi vtipná kniha. Mám z nej veľmi dobrý dojem. Ak rozmýšľate že si ju tiež prečítate, tak vám ju jednoznačne odporúčam.