Medveď v Bratislave naháňal hipstera (moja fikcia)
18. apríla 2024 09:00,
Prečítané 2 098x,
Juraj Paškuliak,
Moja fikcia
Niekde v Bratislave: Mladý, asi tridsaťročný muž s hustou bradou a účesom čo vyzerá ako keby sa mu niekto vykakal na hlavu, si dal vegánske rizoto a sójový drink vo svojom obľúbenom podniku.
Potom vyšiel von a vystrel sa na lavičke. Vytiahol tablet, prstom lenivo hladil displej. Takto, nehybne, iba s prstom jemne kĺzajúcim po obrazovke tabletu, tam ležal asi hodinu.
Pohľad na neho dával tušiť ako budú vyzerať ľudia budúcnosti – zakrpatejú im všetky orgány a jediným normálne vyvinutým orgánom ostane prst slúžiaci na scrollovanie.
Zrazu kde sa vzal, tu sa vzal, náhle sa pri ňom objavil medveď. Vyzeral byť trochu dezorientovaný a nervózny.
Hipster vytiahol smartfón, že si s ním urobí selfíčko. Ale medveď pre to nemal pochopenie, zahnal sa labou a vyrazil mu ho z ruky.
Na to sa mladý muž dal na útek. Bol to bizarný pohľad. Bežal, čo mu jeho ploché nohy stačili, a brucho mu lietalo hore dole. Medveď sa rozbehol za ním!
Zakrátko ho dobehol, a tresk ho labou po hlave! Hipster spadol na zem a zostal na nej nehybne ležať. Šelma víťazoslávne zarevala, obrátila sa a rozbehla sa späť do lesa. Všetci Bratislavčania ktorí boli svedkami tejto scény skameneli v nemom úžase.
Na miesto dorazil zásahový tím…
Iba fikcia??? Ktovie?, možno už čoskoro realita…
01.06.2026
Dobrý deň, priatelia, to som opäť ja, váš multinickový proruský aktivista a ficovec, Ľuboško. Pamätám si ako keby to bolo včera, keď som bol na poslednej hospitalizácii v psychiatrickej nemocnici. Boli sme na izbe siedmi, Denis, Keksík, Bobor, ja, a tri ženy: Viki, Milka, a Biba. Jedného dňa sme si povedali že si trochu zarebelujeme. A akým najlepším spôsobom môžete [...]
16.05.2026
Bez čiernych Američanov by nevznikli mnohé hudobné štýly ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť modernej hudby. Jedným z týchto štýlov je jazz, štýl ktorý hrajú tí najlepší hudobníci, majstrovsky ovládajúci svoje nástroje. Medzi najlepších súčasných jazzových hudobníkov patrí saxofonista Kamasi Washington. Ten sa narodil 18. februára v roku 1981 v Los Angeles, kde [...]
11.05.2026
Pri pohľade na moju mamku neviete či je to žena alebo muž. Vlasy má krátke, črty tváre hrubé, nad hornou perou fúzy. Postavu má, hm, s jej opisom by básnik asi nemal veľa práce – napísal by: tenké nožičky a na nich posadený stodvadsaťkilový valec. Prsia má obrovské a roztečené do všetkých strán. Ruky dlhé ako opica a zakončené obrovskými dlaňami. Kvôli týmto [...]
brav za brava Steplalej podržtaške Pele... ...
Pravda tu už nastupuje psychika. ...
Trápne. ...
Celá debata | RSS tejto debaty