Knihu Harry Potter and the Order of the Phoenix som dlhší čas odkladal. Bolo to z toho dôvodu, že keď som čítal predchádzajúci diel, Harry Potter and the Goblet of Fire, mal som z knihy zmiešané dojmy.

Myslím že TGoF je určená viac pre deti, jej hlavná téma, súťaž medzi troma čarodejníckymi školami je viac zameraná na detského čitateľa a mňa ako dospelého to nudilo. Kniha mala vyše šesťsto strán a povedal by som že prvé dve tretiny boli dosť nudné, záver bol však dobrý. Keby nie tohto záveru tak by som si ďalšie diely asi nekúpil.

Keď som však začal čítať TOotP, bol som príjemne prekvapený. V knihe bolo veľmi málo textu ktorý slúži ako filler, hlavnou témou je konflikt medzi ministerstvom mágie a Hogwartskou čarodejníckou školou.

Hlavný záporák (ak nerátam Voldemorta) Je Dolores Umbridge, učiteľka ktorá bola vyslaná z ministerstva aby z Hogwartu vyhadzovala nepohodlných ľudí. Táto učiteľka je hnusný šikanátor, ktorý stále vymýšľa nové zákazy a tresty. Toto a rebélia študentov a ostatných učiteľov, je to čo dáva knihe dynamiku a robí ju pútavou.

Nevedel som prestať čítať lebo som bol zvedavý ako sa dej bude vyvíjať. Na internete som čítal že niektorí ľudia tento diel HP nemajú radi, lebo je vraj slowpaced a je príliš zameraný na byrokraciu, ale myslím si že tieto veci môžu vadiť deťom, dospelí čitatelia to skôr ocenia.

Mne prečítať túto knihu, ktorá má osemsto strán a je to najhrubšia kniha septológie, trvalo trinásť dní, čo je myslím si dobrý výkon, tým viac že knihu som čítal v angličtine.