Lieky by mali liečiť, nie ubližovať, ale bohužiaľ sú lieky ktoré neliečia ale ubližujú. Medzi takéto lieky patrí Alventa. Alventa je antidepresívum. Psychiatri predpisujú antidepresíva ako lentilky. Keď prídete za psychiatrom a poviete mu že sa zle cítite, predpíše vám antidepresívum. Takto som aj ja dostal predpis na Alventu.

A teraz napíšem ako som sa po nej cítil. V prvom rade som úplne prestal cítiť emócie, bol som celkom ako robot. Ďalej som stratil asi 90 percent sexuálneho pudu a pri masturbácii som nič necítil a nebol som schopný dosiahnuť orgazmus. Stále sa mi chcelo len ležať v posteli a mal som veľké ťažkosti keď som sa pokúšal pracovať, lebo ma pri sedení na stoličke bolel chrbát.

Bolo mi tak zle že som Alventu po troch týždňoch prestal užívať. Keď som prestal, začali absťáky, pardon, psychiatri toto slovo nemajú radi, oni používajú výraz syndróm vysadenia. U mňa sa to prejavovalo tak že som mal úporné, veľmi bolestivé zvracanie. Našťastie to rýchlo prešlo vďaka tomu že som „liek“ užíval krátko.

Keď som sa sťažoval doktorke na nežiadúce účinky, tak povedala že niektorým ľudom sa to páči že sú bez emócií. Toto, že sa človek takto cíti, robí väčšina antidepresív. Myslím si že tieto lieky nepomáhajú ale škodia a človek ktorý ich berie, ľahko ublíži ľuďom okolo seba, lebo je bez emócií, bez citu.

Stretol som sa s tým že ľudia, ktorých rodinní príslušníci začali brať antidepresíva, sa o týchto príbuzných vyjadrovali že sa zmenili k horšiemu, že sa stali menej empatickými a viac sebeckými, nepríjemnými ľuďmi.