Mamkin známy, pán Škatuľka podnikal ako trafikant. Mal neveľký stánok na rohu ulice, kúsok povyše miesta kde máme byt. Predával v ňom okoloidúcim cigarety a časopisy.

Spočiatku sa mu celkom darilo. Ale postupom času išla tlač čoraz ťažšie na odbyt, a podnikanie ťahali viac menej len cigarety. Časom si čoraz viac ľudí odvyklo od fajčenia, a tak sa horšie predávali aj tie.

Pán Škatuľka sedel v trafike, okolo neho sa každých desať sekúnd prehnal kamión. Pán Škatuľka tam namosúrený sedel s prázdnou kasou a bol z toho hluku stále viac a viac vyhučaný. Tržby boli horšie a horšie. Začal uvažovať že s tým skoncuje a bude predávať niečo iné.

No skončilo to inak. Všimli ste si ako šialene jazdia autá keď prší? Vždy keď leje, idú ako keby sa strašne niekam ponáhľali. Ste v obytnej zóne, stojíte pred prechodom pre chodcov, a necelý meter popred vás preletí kamión ako strela. Už chcete prejsť, ale nemôžete, lebo za ním sa rúti ďalší, a ďalší.

Jedného takého upršaného dňa pán Škatuľka sedel na stoličke v trafike, prihnal sa zrazu kamión ktorý krátko predtým vysypal náklad odpadu na neďalekej skládke, a jeho šofér, ktorý dve noci po sebe nespal, zišiel z cesty a zmietol trafiku ako papierovú krabičku. Z nášho trafikanta neostal ani mastný fľak.