Rusofilný Ľuboško komentuje – deda zavreli lebo strieľal na kamióny
28. júla 2025 09:30,
Prečítané 977x,
Juraj Paškuliak,
Moja fikcia
Naše byty a domy stoja pri ceste prvej triedy, takže sa dá povedať že sú to prvotriedne byty a domy.
Pre život v prvotriednom byte alebo dome je charakteristické to, že po ceste pri ktorej stojí váš byt alebo dom, či je piatok či je sviatok, či je deň alebo noc, stále jazdia kamióny. A tieto kamióny robia neznesiteľný hluk.
Pokiaľ máte prvotriednych, susedov, ktorí sa vám vyhrážajú zabitím, tak to polícia odmietne riešiť. Vraj si to s nimi máte vybaviť sami. A oni, policajti, môžu niečo urobiť až keď vás zabijú. (Takže, najprv sa musíte nechať zabiť, a potom, zabití pôjdete na políciu, a potom to už policajti začnú riešiť.)
Ale boh zavaruj, že by ste urobili niečo proti verejnému záujmu, tak ako to urobil dedo. Ten bol tak frustrovaný z kamiónov ktoré jazdia popred jeho dom, že raz večer vyšiel von s malorážkou v rukách a začal na ne strieľať.
Do pol hodiny tam boli kukláči, ktorí ho spacifikovali a odviedli! Dedo bol aj vo večerných správach, a za to čo urobil mu hrozila basa, ale nakoniec mal šťastie, lebo lekár povedal že za jeho správanie môže starecká demencia. Tak teraz je dedo v rukách lekárov, na uzavretom oddelení psychiatrickej nemocnice, a hrozí mu že ho zbavia svojprávnosti.
17.09.2025
Vracali sme sa od strýca. Ja a mamka sme cestovali v autobuse. Väčšinu cestujúcich tvorili študenti vracajúci sa zo školy. V natrieskanom vozidle sa nám ušlo miesto na zemi pri dverách. Mamka sedela na schodíkoch a medzi nohami mala tašku plnú zaváraninových pohárov s fazuľovým lekvárom. Šofér je asi šesťdesiatročný pán. Je rozvalený nakrivo, ako keby ho porazilo. Na [...]
16.09.2025
V našom dome nájdete panoptikum bizarných ľudí. Jedným z nich je pán Nerváčik, bývalý učiteľ. Ten mal psychické problémy, ktoré sa po sedeniach u psychológa pozvoľna zhoršovali. Preto na jeho odporúčanie vyhľadal služby psychiatra. Pravidelne ho navštevoval, užíval stále vyššie a vyššie dávky liekov a jeho stav sa ďalej zhoršoval. Pán Nerváčik bol doma, a po [...]
15.09.2025
Moja mamka zabúda. Keď dá niečo variť, často sa jej stane že jej to zhorí, a tak v našom byte stále cítiť zápach zhoreniny. Je zažratý vo všetkom, v nábytku, záclonách, kobercoch, a našom oblečení. Malo by to byť tak, že mamka dáva pozor na mňa, ako na postihnutého, v skutočnosti dávam pozor ja na ňu, aby na niečo nezabudla a nezhorelo jej to. Bohužiaľ nemôžem [...]
Celá debata | RSS tejto debaty