To som opäť ja Ľuboško, váš rusofilný, trochu menej inteligentný korešpondent. Ja veľmi ľúbim moju mamu a keď som bol mladší, žiarlil som pri predstave že si nájde chlapa, lebo som sa bál že ju stratím. No postupne som na túto vec zmenil názor. Pochopil som že mama sa potrebuje cítiť milovaná a že ja ako syn jej nedokážem dať ten typ lásky ktorý potrebuje.

Uvedomoval som si, že nájsť si niekoho, pre ňu nebude jednoduché, lebo má viac ako šesťdesiat rokov a je veľmi obézna, ale mama bola vytrvalá a napokon sa na ňu usmialo šťastie.

Jej frajer sa volá Cyril. Má sedemdesiat rokov, meria meter a pol, má veľké brucho, plešinu, trojky prsia, a tenký škrekľavý hlas. Mama s ním randila tak že boli na koncerte Evy Mázikovej a neskôr v reštaurácii na držkovej polievke, a potom na mítingu Smeru.

Mama sa mi zverila s tým že odkedy ho má, tak sa cíti ako keby omladla. Cyril k nám chodí na návštevy a potom s mamou pozerajú televízor. Ku mne je veľmi milý, niekedy sa so mnou zahrá človeče nezlob sa. Vždy ma nechá vyhrať a ja potom od radosti neviem udržať vetry.

S mamou sa Cyril často rozpráva o politike. Veľmi dobre si v týchto veciach rozumejú. Najčastejšie spomínajú na to ako dobre bolo za socializmu, aké kvalitné mäsové konzervy vtedy boli, a nadávajú na Ameriku, ktorá kade tade po svete vyvoláva vojny a najnovšie podporuje banderovcov na Ukrajine.

Mama vždy keď príde Cyril napečie koláč. Minule napiekla taký v ktorom boli červivé čerešničky. Ledva to stihla, zvŕtala sa celé predpoludnie pri sporáku a na jej fúzatých ústach sa perlili kvapky potu. Potom prišiel Cyril a doniesol fľašu vína. Potom s mamou pozerali výmenu manželiek a rečniaceho Fica.

Mám veľkú radosť keď vidím aká je s ním mama šťastná. Dúfam že ich vzťah dlho vydrží.