Dobrý deň, to som opäť ja, váš Ľuboško. Prezradím vám že včera boli v Rusku veľké oslavy. A prečo boli? Preto lebo ruským vojakom sa na Ukrajine podarilo obsadiť ďalšiu dedinu. Pri jej dobýjaní bolo zničených sto ruských tankov a padlo desaťtisíc ruských vojakov, ale to nevadí.

Táto udalosť ma podnietila k nasledujúcej úvahe: Ak budú Rusi takto pokračovať, tak časom obsadia celú Ukrajinu a potom budeme na rade my. Takže je len otázkou času kedy ruskí vojaci prídu Slovensko.

Ja a moja mamka sme na to pripravení – máme v špajzi fľašu borovičky ktorú im ponúkneme. U nás v dome na druhom poschodí býva sused Bárta, profesor, ktorý nemá rád Rusov, už sa teším ako ho po príchode ruských vojakov udám. Dúfam že ho odvlečú do Ruska a zavrú do klasickej ruskej basy, kde na cele je tridsať väzňov a ako záchod slúži diera v zemi v strede miestnosti. Taká basa bude na neho mať blahodárny prevýchovný účinok a až ho po desiatich rokoch pustia, bude milovať Rusko, tak ako každý kto bol v ruskej base.

Na záver napíšem že sa veľmi teším na deň keď k nám prídu ruskí vojaci. Okrem borovičky pre nich chystám aj uvítaciu báseň. Jej písanie mi ide veľmi pomaly, vinou mojej nižšej inteligencie, ale to nevadí. Okrem básne píšem udanie na suseda. Mamka hovorí že je to nemravník ktorý preťahuje študentky, tak to do toho udania napíšem. Veľmi sa teším že k nám prídu ruskí vojaci. Potom s nimi budeme mať lepší a krajší život.