U nás doma nikdy nie je ticho. Či je deň, či je noc, kamióny lietajú popred naše okná ako rakety a trieskajú na výtlkoch, susedom na jednej strane štekajú psy, susedia na druhej strane púšťajú nahlas tupotiny.

Mama si ich nahráva a potom keď prestanú, tak im to dookola púšťa. Susedia si na oplátku nahrali ju, ako hreší na záchode.

Minulý piatok robili susedia bašavel, hudba dunela z ich bytu celý večer a potom ešte dlho do noci. Keď mamka zavolala policajtov, tak boli veľmi neochotní a povedali jej aby sme si susedské konflikty riešili sami.

Je zaujímavé, že všetci sme tu ficovci a putinovci, ale aj napriek tomu sú naše vzťahy veľmi komplikované. Nenávidíme sa navzájom a najradšej by sme sa pozabíjali, ale musíme spolužiť, lebo nemáme kam inde ísť.

V pondelok mama varila vodu na čaj. Keď zovrela, naliala ju do veľkej konvice. Keď konvicu niesla krížom cez kuchyňu, šmykla sa a skydla na zem, len tak zadunelo, a obarila sa vriacim čajom. Do fice! Bohovala mama, Ľuboško zavolaj mi záchranku!

O polhodinu prišla sanitka, zaparkovala na chodníku priamo pred vchodom, takže chodci museli chodiť okolo po tráve cez psie hovná. Záchrankári sa vliekli chodbou k nášmu bytu a tlačili pred sebou vozík ktorý robil neuveriteľný rámus. Potom naložili mamu a odviezli ju do špiťáľa.

V špitáli mama chytila nejakú virózu, takže keď sa vrátila, kýchala, kašľala a nadávala, a kýchala a kašľala a takto stále dookola a jaj kliatby nemali konca a utíšila sa len keď bol Fico v telke.