Ak poznáte Rubensove obrazy, tak viete že mal záľubu v ženách kyprých tvarov. Moja mama je archetypom rubensovskej ženy dovedeným do extrému. Jej telo pozostáva z fáld doslova sa roztekajúcich do všetkých strán.
Keď bola mama mladšia, a ja som bol malý chlapec, často sme chodili na kúpalisko do susedného mesta. Ako mama zostarla, tak návštevy kúpaliska sa stali ojedinelými. Teraz dostala nápad že by sme sa po dlhom čase mohli ísť okúpať a vzali by sme so sebou aj uja Cyrila.
To je dobrý nápad, ja mám štyridsať rokov a som na invalidnom dôchodku, mama má po šesťdesiatke (presný vek nepoviem, lebo mama je dáma a nesluší sa prezrádzať presný vek dámy) a je na dôchodku, a ujo Cyril je tiež dôchodca. Všetci traja teda máme dostatok voľného času a návšteva kúpaliska je výborný spôsob ako si spestriť naše dni.
Na deň ktorý sme si vybrali hlásili slnečné počasie a tridsať stupňov v tieni. Ráno sme išli na autobus ktorý nás zaviezol do susedného mesta, tentokrát opačným smerom ako keď sme išli vlakom do ZOO.
Boli sme moja mamka, ja, ujo Cyril, a jeho vnúčik, ktorý mal šesť rokov. Niesli sme so sebou tašky s dekami, uterákmi, a nafukovačkami. Keď sme prišli pred bránu kúpaliska, s veľkým sklamaním sme sa dozvedeli že je zatvorené, lebo vo vode boli zistené nebezpečné mikroorganizmy.
Vrátili sme sa na autobusovú stanicu a tam sme zistili že na najbližší autobus do nášho mesta budeme musieť čakať päť a pol hodiny.
Tu musím spomenúť že spolu s nami chcel na kúpalisko ísť aj nejaký mladý muž z nášho mesta. Keď uvidel že najbližší autobus pôjde o päť a pol hodiny, navrhol že by sme si mohli vziať taxík.
Na to moja mamka aj ujo Cyril jednohlasne povedali, že oni nie sú na hlavu padnutí aby platili veľké peniaze za taxík, oni si počkajú na autobus.
Mladého muža o desať minút zobral taxík a my sme zostali na autobusovej stanici sami a čakali sme v horúčave celých päť a pol hodiny na autobus. Najhoršie to znášal šesťročný vnúčik uja Cyrila, ktorý sa stále pýtal kedy už ten autobus pôjde a niekoľko krát si aj poplakal.
My sme však boli neoblomní, vydržali sme čakať až kým autobus neprišiel a domov sme dorazili s dobrým pocitom že sme ušetrili pár eur, o ktoré by nás obral taxikár.
či mi hádam chceš povedať, že má niekto... ...
žila som z menej...ale boli štyria , dá sa to... ...
Pochopila by si keby si musela zit z 280 eur... ...
JEŽIŠMÁRIAPANENKOSKÁKAVA ! Samozvana... ...
SLOVÁK v Pražskych Bohniciach to ako... ...
Celá debata | RSS tejto debaty