Vracal som sa z mesta s igelitkou plnou liekov pre mňa a pre mamu. Keď ma uvidela suseda s toľkými liekmi, pýtala sa ma či som prepadol lekáreň.

Doma mamka stála pri sporáku, tentokrát sa jej krížom cez fúzy, čo jej rastú nad hornou perou, ako nitka ťahal zelený sopeľ.

Ten luster, to bola tatkova pomsta, zabrechala mama. Ona si to myslí preto, lebo môj úbohý tatko to mal pri nej veľmi ťažké, a nevydržal to a pominul sa, ešte keď som bol malý chlapec.

Ani som nestihol vyložiť lieky, už zvonil ujo Cyril. Mama ho pustila dnu a ponúkla mu pohár Šofokoly. Potom sme sa zbalili a išli sme na vlak. Keď sme sa usadili vo vlaku, mama z tašky vytiahla jedlo, a aj ja, aj mama, aj ujo Cyril, sme sa začali pučiť tým jedlom a pučili sme sa polovicu cesty, kým sme všetko nezjedli.

Potom sa ma ujo Cyril spýtal aké mám záujmy. Ja som mu povedal že sa učím ruštinu, za čo ma ujo pochválil a dodal, že po Ukrajine Rusi obsadia aj nás, takže ruština bude nutnosťou.

Keď sme dorazili do ZOO, bolo poludnie. Okolo nás bolo množstvo ľudí, ktorí sa tak ako my, prišli pozrieť na zvieratá.

Tu musím povedať že ujo Cyril má jednu zvláštnu vlastnosť, on sa prestáva ovládať keď vidí opice. Tak to bolo aj teraz, keď sme prišli ku klietke s opicami, ujo Cyril zvolal svojim tenkým škrekľavým hlasom na jednu z opíc: Ty potvora, čo na mňa zazeráš? A pohrozil jej päsťou.

Potom takto pohrozil opici ešte niekoľko krát a potom začal na opice vyplazovať svoj dlhý jazyk pokrytý bielym povlakom. To už okolo nás bol kŕdeľ detí, ktoré sa smiali a ukazovali na uja prstami.

Museli sme uja Cyrila od tých opíc doslova odtiahnuť, a bol najvyšší čas, lebo pritiahol pozornosť mnohých ľudí, detí aj dospelých, ktorí na neho ukazovali prstom a ťukali si na čelo.

Až na incident s opicami bola naša návšteva ZOO vydarená a teším sa na to ako si ju zopakujeme.