Po tom ako Mirka vyliali zo spolku Brat za brata, prežil bolestnú krízu. Doma sa vrhal do náručia mamy a so slzami v očiach sa pýtal: Je toto naozaj koniec? Nájdem niekedy svoje miesto na svete, alebo budem večne blúdiť? Som zúfalý a neviem ako ďalej! No bol príliš mladý a silný, aby svoj boj vzdal, a tak sa po čase pozviechal. Sústredil celú svoju pozornosť na cieľ ktorý si vytýčil, a ktorým bola emigrácia do Ruska a nový život v tejto krajine. Ľudia ktorí ho stretávali na ulici alebo s ním robili v kuchyni, na jeho tvári videli spiklenecký výraz, keď jeho obočie sa mračilo, ale pery usmievali. Áno, Mirko v duchu jasal, lebo on im ukáže.
Samozrejme že na cestu do Ruska potreboval prostriedky, ktoré nemal. Musel si preto nasporiť. Mirko si svedomito odkladal z každej jednej výplaty, peniaze strkal do porcelánového prasiatka, ktoré mu kúpila mama. Vo voľnom čase písal epickú báseň, ktorá sa volala Putin vodca. Túto báseň plánoval vziať do Ruska a ohromiť ňou tamojšiu kritiku.
Trvalo to dlho, nasporiť si dosť peňazí na cestu, ale nakoniec sa mu to podarilo. Cez hranice ho prepašovali v kamióne s hydinou, Mirko za to zaplatil tritisíc euro.
V Rusku nemal žiadnych známych, ani mu po príchode do krajiny neostali žiadne peniaze, a tak žil na ulici ako bezdomovec a vyberal kontajnery. Žijem v najúžasnejšej, technologicky najvyspelejšej a najmocnejšej krajine sveta, rozmýšľal, už čoskoro si ma všimnú a potom príde raketový úspech, moje básne sa stanú svetoznámymi a zo mňa sa stane bohatý a mocný človek, najskôr nejaký politik.
Keď chodil po uliciach, jeho pozornosť pútali ruské ženy. Keď budem slávny, tak budem musieť mať aj ženu, to je jasné, hútal a pozorne si ženy ktoré míňal premeriaval a vyzývavo a sebavedome na ne hľadel. Ale žena pre mňa nemôže byť hocijaká, ale len dostatočne pekná, najlepšie nejaká herečka.
Jedného dňa si Mirka na ulici všimol Josif, Gruzínec ktorý mal v Rusku sieť obchodov s ovocím a zeleninou a zamestnal ho v logistickom centre. Mirko v ňom pracoval každú noc od desiatej večer do šiestej ráno a jeho pracovnou náplňou bolo nakladanie ovocia a zeleniny na vozík a ich nosenie k pristaveným kamiónom.
Noc čo noc nakladal mandarínky, kaleráby a dyne a keď potom dospával, tak sa mu snívalo o mandarínkach, kaleráboch a dyniach. Býval s socialistickom paneláku, v trojizbovom byte, s desiatimi podnájomníkmi, z Kaukazu a strednej Ázie, ktorí všetci pracovali pre Josifa. Keď dostal prvú výplatu v zlatých rubľoch, tak bol na seba veľmi hrdý.
Raz nadránom do logistického centra vtrhli policajti a zistili že Mirko je v Rusku nelegálne. Neskôr Mirko policajtovi ktorý ho vypočúval hovoril, že je umelec, básnik. Ukazoval mu ruský preklad básne Putin vodca, ktorú so sebou priniesol do Ruska. Policajti si báseň prečítali a Mirko mal dojem že ich zaujala. Potom prišlo sklamanie. Odviedli ho a zavreli ho do klasickej ruskej basy, kde na cele bolo tridsať väzňov a ako záchod slúžila diera v zemi v strede miestnosti. Pre Mirka to bol šok z ktorého sa nervovo zrútil, a preto putoval z cely na psychiatriu.
Psychiater mal na tvári absolútne indiferentný výraz a po celý čas čo ho počúval, sa kŕmil akýmisi orieškami. Keď Mirko dohovoril, povedal: Človek ktorý z krajiny západne od Ruska emigruje do Ruska, je jednoznačne blázon, a preto patrí na psychiatriu. Po týchto slovách Mirka odviedli a zavreli ho v nemocničnej izbe so zamrežovanými oknami, kde ho držali ďalšie tri mesiace a po celý tento čas do neho pchali bobule a pichali mu injekcie.
Po troch mesiacoch prišiel rozkaz na jeho vyhostenie a tak sa Mirko vrátil na Slovensko. Je fakt že jeho svet sa po skúsenostiach v Rusku otriasol. Je z neho úplne iný človek. Aj po návrate na Slovensko navštevuje psychiatra, ktorý mu po každej návšteve pridáva nové lieky a zvyšuje dávky tých ktoré už užíva. Mirko nikam nechodí, nikde nepracuje a vybavuje si invalidný dôchodok. Ľudia čo ho vidia hovoria že je z neho len tieň toho kým kedysi bol, ale na tom nezáleží, podstatné je že žije!
Brav za brava - ja milujem ficu na zaostalých... ...
To miesto som prenechal Vám. Budete tam ako... ...
Jednobunkovi našinec trpi na základe... ...
Jednobunkoveho pacienta na uzatvorenom v... ...
Aj Slováci sa občas pomýlia. ...
Celá debata | RSS tejto debaty