Tak ako minulý rok, aj tento pokračujem v čítaní kníh v anglickom jazyku. Posledná, jedenásta ktorú som tento rok prečítal, je For Whom the Bell Tolls (Komu zvonia do hrobu) od Ernesta Hemingwaya. Kniha má poctivých štyristodeväťdesiat strán, ale mne sa ju podarilo prečítať za šesť dní, lebo bola pútavá.

Dej sa odohráva počas občianskej vojny v Španielsku. V príbehu vystupujú zaujímaví ľudia, mňa najviac zaujal Pablo, veliteľ partizánov. Ten na začiatku vojny zorganizoval brutálny masaker fašistov v jeho meste. Neskôr sa v ňom začalo ozývať svedomie, oľutoval že zabíjal a raz povedal že keby mohol, tak by vrátil život tým ktorých zabil.

Pablo sa bojí smrti, a snaží sa za každú cenu prežiť. Preto keď k jeho skupine partizánov príde Robert Jordan, Američan, ktorého úlohou je zničenie mostu, postaví sa proti tomu, lebo to vidí ako zbytočný hazard. Partizáni Pabla nenávidia, kvôli jeho brutalite, zákernosti, a aj kvôli malomyseľnosti a alkoholizmu, ktorým neskôr prepadol.

Knihou sa vinie konflikt ktorý sa odohráva v mysli Roberta Jordana. Na jednej strane je jeho úloha ktorou je zničenie mostu, to je povinnosť pre ktorú je pripravený obetovať život, ak to bude nutné. Na druhej strane jeho vzťah s Máriou, mladou ženou ktorá žije s partizánmi, jeho možná budúcnosť s ňou.

Tento vnútorný konflikt je viditeľný aj v jeho vzťahu k predkom. Jeho starý otec bol hrdinom vo Vojne severu proti juhu, ale jeho otec spáchal samovraždu. Robert Jordan je samovraždou otca traumatizovaný, a chce byť taký hrdina ako jeho starý otec.

To sa mu nakoniec podarí, keď sa ťažko zranený vzdáva možnosti záchrany a zostáva ležať v lese so zbraňou v rukách a čakať na fašistov.