Teraz mám rozčítanú The Road to Wigan Pier od George Orwella. Je to deviata po anglicky písaná kniha, ktorú čítam tento rok. Kniha začína opisom zlého podnájmu u ľudí ktorí mali obchod s držkami a čajom. Pán domáci mal stále špinavé ruky, a keď podával podnájomníkovi chlieb s maslom, tak naň vždy urobil odtlačok prsta. Kniha pokračuje opisom práce baníka, potom toho z koľkých peňazí musia vyžiť nezamestnaní. Zaujala ma časť kde ľudia zo slumov chodia kradnúť uhlie na haldy. Je tam viacero zaujímavých postrehov, napríklad to že chudobní majú sklon jesť nekvalitné jedlo, fenomén chlieb a hry, že ľudia poskytujúci podnájom nenávidia svojich podnájomníkov. Obyvateľstvo Anglicka podľa Orwella fyzicky upadá, príčinu vidí v nezdravom životnom štýle a v tom že najzdravší jedinci boli vybití počas 1. svetovej vojny. Orwel si všíma že zuby anglických robotníkov sú v obzvlášť zlom stave. Zuby sú podľa nich trápenie a čím skôr im ich všetky vytrhajú, tým lepšie. Zaujímavá je aj časť o nacionalizme severoangličanov, ktorí sa cítia za nadradených nad ľudí okolo Londýna, tou sa konči prvý diel knihy. Druhý diel je o predsudkoch ktoré cítia príslušníci robotníckej triedy voči buržoázii a predsudkoch ktoré cítia príslušníci buržoázie voči robotníkom. Orwell tam spomína aj svoje skúsenosti s bezdomovcami, ktoré podrobnejšie opísal v knihe Down and Out in Paris and London. Kniha začala pomerne pútavo ale postupne, najmä druhý diel, to začalo strašne nudiť. Číta sa to dosť ťažko, je tam veľa pokročilých slov. Je to pre mňa na takej hornej hranici toho čo sa označuje výrazom comprehensible input.