Milota má prenajatý jednoizbový byt. Žije v ňom s tromi malými deťmi a dvoma psami. Ani chvíľu u nich nie je pokoj. Deti pobehujú po byte, dupú, kričia, hádžu hračky o zem, vozia sa na odrážadle po plávajúcej podlahe. Ako som už písal, Milotu spoznáte podľa divého medvedieho pohľadu. Hlas ktorý má, sa k tomuto jej divému pohľadu dokonale hodí. Má silný a veľmi hrubý hlas. Rozpráva ako keď strieľa guľomet, a keď zahriakne niektoré z detí, tak to znie nejako takto: Neopovažsatohodotknuťdebil! Alebo: Ešteraztourobištaktitakujebnem! Často po týchto slovách nasleduje buchot, bitka a plač. Najmladšia Milotina dcéra má dva roky. Jej syn má štyri a staršia dcéra šesť. Žiadne z detí nechodilo do škôlky a staršej dcére vybavila odklad do školy. Milota sa desí predstavy že príde čas keď bude musieť svoje deti nosiť do školy a ona bude musieť pracovať. Najradšej by bola, keby všetko navždy zostalo tak, ako je to teraz.