Dežo Bakuľa je blázon. Má na to papiere. Chorý je od mala. Detstvo prežil striedavo v detskom domove a na detskej psychiatrii. Keď bol v týchto ústavoch, tak kým bol mladším dieťaťom, staršie deti ho šikanovali a sexuálne zneužívali. Keď bol starším dieťaťom on, šikanoval a sexuálne zneužíval mladšie deti. V súčasnosti býva u mamy, ktorá počas dňa žobre na ulici. Dežo nepracuje. Keďže má ťažkú duševnú chorobu, poberá invalidný dôchodok. K doktorovi chodí, ale lieky splachuje v záchode. Čas si kráti tak že sa rozpráva s hlasmi ktoré počuje, a celé dni sa potuluje po uliciach a robí ľuďom zle. Straší deti a ženy, a tých o ktorých si myslí že mu nemôžu ublížiť. Napríklad natrafí na peknú mladú ženu: Máš pekné kopytá, zakváka na ňu a potom ju chytí za zadok. Sem tam sa však preráta a narazí na niekoho kto ho zbije. Napríklad raz sa ukryl za rohom budovy a potom vyskočil na mladého muža, ktorý tadiaľ prechádzal. Mladý muž neváhal ani sekundu a udrel Deža päsťou z celej sily do nosa. Ten si chytil rukami nos z ktorého mu vytryskla krv a začal utekať preč. Keď bol v bezpečnej vzdialenosti, tak začal mladému mužovi nadávať. To je ťažký život blázna. Dežo mal svoj veľký krivý raťafák zlomený už aspoň sedem krát.