Tvoja krv na mojich rukách
8. decembra 2022 09:00,
Prečítané 1 176x,
Juraj Paškuliak,
Poézia
Láska je ako vzrušujúca hra
Je možné ju hrať, je dobré ju vyhrať
Víťazom sa stáva ten, kto je falošnejší
Vyber si cieľ ktorý chceš dosiahnuť
Chceš milovať? Alebo ubližovať?
Hrám s tebou podľa tvojich pravidiel
Cielim tam kde to najviac zraňuje
Chcem to ja, chceš to ty, chce to Boh
Aké to je? Čo pri tom cítiš?
Ja necítim nič. Žiadnu ľútosť, žiadny súcit
Noc žiari. Hviezdy hovoria…
Naladený na frekvencii vrahov
Na svojom aute sa ženiem tmou
S rukami zababranými od tvojej krvi
Za bránou smrti na mňa už čakajú
Zlí duchovia ktorí si ma odnesú
23.04.2024
Vážení čitatelia, neprehliadnite tento článok! Venujem v ňom pozornosť jednej veľmi zaujímavej osobnosti. Už som sa o nej, mimochodom, raz zmienil, v jednom zo svojich predchádzajúcich blogov. Dnes o nej napíšem opäť. (Dúfam že toto nebude posledný článok o nej, ale že to bude úvodný text z dlhšej série, kde budem písať rôzne epizódy z jej života.) A teraz ju [...]
22.04.2024
Po jednom z bratislavských sídlisk vidíme kráčať mladú, krásnu a sebavedomú ženu, pipinu. Má gélové nechty, zvodné kačacie pery, umelé mihalnice a nosí výrazný makeup. Veľmi hrdá je na svoj zadok v ktorom má voperované dva obrovské silikónové implantáty. Je taký veľký, že kvôli nemu nedokáže ležať na chrbte, a nosiť môže iba legíny, lebo žiadne iné [...]
18.04.2024
Niekde v Bratislave: Mladý, asi tridsaťročný muž s hustou bradou a účesom čo vyzerá ako keby sa mu niekto vykakal na hlavu, si dal vegánske rizoto a sójový drink vo svojom obľúbenom podniku. Potom vyšiel von a vystrel sa na lavičke. Vytiahol tablet, prstom lenivo hladil displej. Takto, nehybne, iba s prstom jemne kĺzajúcim po obrazovke tabletu, tam ležal asi hodinu. Pohľad na [...]
Celá debata | RSS tejto debaty