Nadchádzajúci slnečný víkendový deň sa množstvo ľudí rozhodlo využiť na aktívny oddych. Podajedni sa vybrali k vode, iní zase na bicykloch do lesa. Veselí sa rozhodli ísť do ZOO. Bolo tam plno, ako všade v meste. Kúpili si lístky, predrali sa cez vrátnicu a pustili pomedzi pavilóny. Ešte predtým si v bufete kúpili občerstvenie; decku zmrzlinu, ocko si kúpil pivko. Kráčali pomedzi klietky, a obdivovali vystavené zvieratá. Chlapec sa napchával najprv zmrzlinou, potom cukrovou vatou. Neustále sa lepil na matku, a ťahal ju za ruku.

„Mama, a že pôjdeme potom na kúpalisko? Ja sa chcem ísť vymágať!“

„Vydrž, ak budeme môcť, tak pôjdeme.“

„Ale určite pôjdeme mama? Lebo keď nie, tak tú vodnú pištoľ čo si mi kúpila nevyužijem! Decká sa nimi striekajú, a ja chcem tiež! Ja by som strašne chcel ísť na kúpalisko keď je takto teplóóó!“ Rozprával chlapec vzrušene, pchajúc do seba zababranými rukami cukrovú vatu.

„Mamááá, ale veď mi povedz že pôjdeme?“

Prechádzali areálom a kochali sa zvieratami. Pristavili sa pri plameniakoch, kráčali okolo priestranstva s antilopami. Prišli ku klietkam s opicami. Opice sa škľabili a pľuli na návštevníkov. Jednej sa podarilo ukoristiť fotoaparát. Uskočila dozadu do klietky, a víťazoslávne ním mávala nad hlavou. Chlapec na ne začal ukazovať neslušné grimasy.

Veselí nevedeli kam ďalej zamieria, a preto sa rozdelili.

Keď pán Veselý zostal sám, potuloval sa kade tade, a prvé čo urobil bola návšteva bufetu, kde si kúpil druhé pivo, a potom ešte pár ďalších. Pripil sa. Pustil sa kamsi, a zatúlal až ku tigrom. Alkohol aj spolu so slnkom mu udrel na rozum, a pozerajúc na ospalého tigra v klietke, otočeného k nemu chrbtom, zachcelo sa mu potiahnuť ho za chvost. Nešikovne prestrčil ruku pomedzi mreže, a uchopil ho. Tiger sa bleskurýchle otočil, a zahryzol do nej. Stiahol ju rýchlo naspäť, a ohromený na ňu pozeral. Chýbali mu štyri prsty.

Chlapec sa ďalej napchával cukrovou vatou, a potom sa potuloval pomedzi klietky. Zatúlal sa ku medveďom.

„Jejó, macko. Macinko. Miška!“ Zašušlal rozžiarene. Prišiel až ku mrežiam, a fascinovane sa pozeral na medveďa stojaceho neďaleko.

Medveď sa k nemu priblížil na dosah. Chlapec sa usmieval, napriahol ruky, a prestrčil ich pomedzi mreže, ako keby ho chcel pohladiť. Medveď k nim priblížil ňufák, potom po nich chniapol, a jedným stiskom čeľustí mu odhryzol obidve predlaktia.

„Ježiši!“ Skríkli obďaleč stojaci ľudia vydesene.

Chlapec stiahol ruky naspäť. Zdesene pozeral na to čo mu z nich zostalo, a začal revať:

„Mamáááá, mamááá… Pomóóóc! Toto som nechcééél! Bolííí!!!“

Pani Veselá sa zatúlala k ľadovým medveďom. Žili v rozľahlom, čiastočne vodou napustenom, a vybetónovanom priestranstve, zapustenom z bezpečnostných dôvodov pod úroveň terénu. Návštevníci ZOO ich pozorovali zhora spoza zábradlia, z bezpečnej vzdialenosti. Bolo ich tam nakopených dosť veľa. Pristavila sa tiež, pozorovala zvieratá, a počúvala skupinku turistov stojacich vedľa nej, ako sa o ľadových medveďoch zhovárali. Vyjadrovali sa o nich ako o krvilačných beštiách. Popudilo ju to.

„Prosím vás, čo tu nadávate.“ Zvolala na nich. „Tie zvieratá by nikomu neublížili!“

Náhle sa stalo niečo nepochopiteľné. Veselá si stiahla tričko, preliezla zábradlie oddeľujúce chodník od betónovej nádrže s medveďmi, a skočila do vody. Dopadla, a zmizla pod hladinou. Zakrátko sa vynorila a plávala. Zvery si ju rýchlo všimli. Najväčší z nich skočil do nádrže a pustil sa smerom k nej. Voda sa čerila, žena zmätene plávala, medveď sa približoval. Ľudia to zdesene pozorovali. K ohrade sa priblížili zamestnanci ZOO s pripraveným lanom. Prehodili ho cez okraj betónovej steny, a zakričali na ňu aby sa chytila. Pokúšala sa dostať ku lanu. Medveď k nej zozadu priplával, a keď bol celkom za ňou, ponoril sa, a ako keby ju schmatol za nohu a stiahol dole.

„Pomóc!“ Zvrieskla, a zmizla pod hladinou. Po chvíli sa vynorila, a liepala na lano. Záchranári ju začali ťahať nahor. Medveď plávajúci za ňou sa vynoril, opäť sa k nej priblížil, a zahryzol jej do sedacích svalov. Ona sa aj napriek váhe zvieraťa visiaceho na nej lana nepustila. Kŕčovite sa držala, niekoľko stokilové zviera viselo na nej. Medveď zosilnil stisk zubov, a potom mocne, ako keby s pôžitkom mykol hlavou, a trhnutím oddelil čo držal v zuboch. Žena ostala voľná, a jej telo vyletelo s lanom okamžite hore. Po tom ako ju pretiahli cez hranu múru, ako mŕtva zostala nehybne ležať tvárou k zemi.