Vážení čitatelia, neprehliadnite tento článok! Venujem v ňom pozornosť jednej veľmi zaujímavej osobnosti. Už som sa o nej, mimochodom, raz zmienil, v jednom zo svojich predchádzajúcich blogov. Dnes o nej napíšem opäť.
(Dúfam že toto nebude posledný článok o nej, ale že to bude úvodný text z dlhšej série, kde budem písať rôzne epizódy z jej života.)
A teraz ju predstavme: Volá sa Milota. Je to tridsaťročná žena, slobodná matka. Má tri malé deti – dve dcéry a jedného syna.
Keby ste na ňu náhodou natrafili na ulici, tak ju spoznáte podľa divého, medvedieho pohľadu. S najväčšou pravdepodobnosťou pred sebou tlačí kočík. Tisne ho ako zbraň, ako keby s ním chcela zrážať ľudí ktorí idú oproti nej. Výraz jej tváre hovorí: Uhnite mi z cesty, ja som rodila!
Milota býva v jednoizbovom byte. Okrem detí tam drží aj dvoch psov. Jej susedia od šiestej ráno do jedenástej večer počúvajú dupot, krik detí a štekot psov.
Pod ňou býva slepý Jožko Cígeľ, ktorý hráva na píšťalku. Keď ho naša mamička počuje, prestáva sa kontrolovať. Začne pobehovať po svojom byte (či presnejšie po jednej izbe z ktorej ten byt pozostáva), vulgárne mu nadávať, tu chytí topánku a búcha ňou do podlahy, tam chytí metlu a trieska ňou do stúpačiek.
Takto to tam vyzerá každý deň. No veselé to je, čo poviete?