Medvedica v Bratislave napadla pipinu (moja fikcia)

22. apríla 2024, Juraj Paškuliak, Moja fikcia

Po jednom z bratislavských sídlisk vidíme kráčať mladú, krásnu a sebavedomú ženu, pipinu. Má gélové nechty, zvodné kačacie pery, umelé mihalnice a nosí výrazný makeup. Veľmi hrdá je na svoj zadok v ktorom má voperované dva obrovské silikónové implantáty. Je taký veľký, že kvôli nemu nedokáže ležať na chrbte, a nosiť môže iba legíny, lebo žiadne iné nohavice sa nedokážu dostatočne natiahnuť. Naša pipina je na všetkých zoznamkách, a intenzívne randí s mužmi, stále je však single, lebo žiadny chlap sa jej nezdá dosť dobrý. Teraz kráča po chodníku, v ruke má smartfón a obzerá si v ňom svoju tvár. Náhle ostane stáť s pootvorenými ústami a nechápavo pozerať pred seba. Pár metrov pred ňou stojí medvedica. Boh vie ako sa do mesta dostala. Pipina za zvrtne a začne utekať. Medvedica sa pustí za ňou. Po pár metroch ju dobehne, zahryzne sa jej do zadku a vytrhne z neho jeden silikónový implantát! Majestátne zviera potom mocne zaručí a rozbehne sa do lesa. Zakrátko dorazí sanitka, ktorá zranenú ženu odvezie do nemocnice. Prípad sa okamžite dostane do médií. Podľa aktivistov ľudia ťažia drevo a stavajú diaľnice, čím zasahujú do životného priestoru medveďov, tie sa potom cítia ohrozené, dezorientované a vo výnimočných prípadoch sa môžu zatúlať do miest. Odstrel určite nie je riešením, a medvede stále potrebujú našu ochranu, zdôrazňujú aktivisti…