Kráčal som, tak ako vždy, sám
Krajinou márnicou, rakovinou
Blúdil, beznádejne stratený
Hľadal si svoju snúbenicu
Aby som sa mohol dotknúť
Jej ostrých bielych zubov
A oblých lícnych kostí
Mohol nežne pohladiť
Jej prázdne očné jamky
Napokon prišiel ten čas
Nakoniec sme sa našli
V nemocnici, na oddelení
Asistovanej samovraždy