Ak poznáte môj blog, tak ste si možno všimli že tu uverejňujem rôzne príbehy a poviedky. Uverejňujem tu aj poéziu, hoci som to pôvodne nemal v pláne. Ale keď ma kopne múza, tak niečo napíšem. Okrem toho som našiel aj staré básne, medzi ktorými viaceré stoja za publikovanie.
Teraz som premýšľal nad svojim životom a spomenul som si na to, ako som napísal svoju prvú báseň, ešte ako dieťa. Bola o akejsi mačke. Samozrejme, bola to hlúposť, malé dieťa ťažko napíše niečo čo by bolo dobré. Pamätám si ako som tú báseň ukázal mojej matke a aká bola skysnutá keď ju prečítala.
Matka ma v detstve a počas dospievania týrala, nič čo som urobil jej nebolo dobré. Neznášala keď sa u mňa prejavovala kreativita (ako keď som napísal tú báseň) alebo keď sa u mňa prejavila schopnosť samostatného rozhodovania.
Napríklad pamätám sa, ako sa nás učiteľka matematiky rozhodla rozdeliť do dvoch skupín – na lepších a slabších matematikárov. Ja som sa prihlásil medzi slabších. Keď to matka zistila, tak ma strašne dodrbala že čo som si to dovolil urobiť. Bola naozaj veľmi nepríjemná. Od roku 1998 s ňou nemám žiadny kontakt a je to tá najlepšia vec čo som mohol urobiť.