Uprostred čierneho lesa bola dedina a v nej stála studňa v ktorej bývala smrť. Raz v noci prišlo k studni dieťa. Smrť si ho všimla.
Ako sa voláš? Spýtala sa ho. Dieťa počulo hlas zdola, tak sa nahlo nad studňu aby lepšie počulo. Ako sa voláš?, opakovala otázku smrť. Dieťa povedalo svoje meno.
A kde máš rodičov, pýtala sa smrť ďalej. Otca nemám a mama musí teraz pracovať, prezradilo dieťa.
Keď smrť zistila že rodičov dieťaťa sa nemusí obávať, začala liezť hore. Vyzerala ako veľký pavúk, mala osem dlhých nôh, pomocou ktorých sa šplhala po kamenných stenách studne.
Keď vyliezla von a dieťa ju uvidelo, veľmi sa zľaklo. Chcelo utiecť, ale smrť bola rýchlejšia – chytila ho a vrátila sa s ním dole.
Tam tesne nad vodnou hladinou sa nachádzala jaskyňa v ktorej držala unesené deti.